Ako dokázala príroda porážať rakovinu skôr ako medicína. Spoznaj Peto paradox a proteín P53

V ľudskom tele je viac ako 30 biliónov buniek. Z nich sa denne v priemere 5 až 7 tisíc mutáciou zvrhne na potenciálne rakovinové. Slon má až stokrát viac buniek ako človek, a teda počet zmutovaných buniek by mal byť 100-násobne väčší.  

Čím viac buniek, tým viac šancí, že sa niektorá „pokazí“, však? Potom by veľké a dlho žijúce zvieratá, napríklad slony alebo veľryby, mali mať rakovinu oveľa častejšie než malé zvieratá, ako sú myši alebo aj človek Lenže, nemajú. Táto prírodná zvláštnosť bola popísaná v roku 1977.

Peto paradox – keď viac buniek znamená menej rakoviny 

Peto paradox je pomenovaný po vedcovi menom Richard Peto, ktorý si všimol zvláštnu vec:
Veľké zvieratá s obrovským množstvom buniek nemajú viac rakoviny než malé zvieratá alebo ľudia. Ako je to možné?

Vedci dnes vedia, že veľké zvieratá si počas evolúcie vyvinuli extra ochranu proti rakovine. Napríklad:

• 🐘 Slony majú viac kópií génu p53, ktorý funguje ako „policajt buniek“. Keď bunka začne robiť chyby a DNA mutovať, proteín p53 ju zastaví alebo zničí.
• 🐋 Veľryby majú mimoriadne efektívny bunkový systém opravy DNA.
• 🐭 Myši síce majú málo buniek, ale žijú krátko – rakovina sa často nestihne rozvinúť.

Z toho vyplýva, že nie je dôležité koľko buniek máš, ale ako dobre sú chránené.

Proteín P53 – policajt, ktorý stráži bunky pred nekontrolovaným rastom 

Proteín P53 je vedecky považovaný za kľúčového ochrancu DNA pred mutáciou a následným nekontrolovaným bujnením. To je základom pre rast nádorov. 

Ak sa na DNA objavia mutácie a bunka funguje inak ako bola pôvodne nakódovaná, proteín P53 aktivuje opravné procesy. Snaží sa bunkovú DNA opraviť. Ak oprava už nie je možná, P53 zabráni jej rastu a množeniu. Bunka tak prirodzene zomrie aj so svojou poškodenou DNA. Môže sa však stať, že bunka branný účinok P53 prekoná a nekontrolovane rastie, čo môže viesť k rakovine. Veľmi to závisí od dedičnej predispozície, ale aj do prostredia a životného štýlu.

Na druhej strane, bunky slona dokážu tvoriť až 20-násobne viac proteínu P53 ako bunky človeka. Výskyt rakoviny u slona je veľmi raritný a úhyn na ňu nižší ako 5%. U človeka je výskyt rakoviny výrazne vyšší a štatisticky na ňu umiera až do 25% chorých. Peto paradox nám ukazuje, že príroda vie rakovinu kontrolovať lepšie, než sme si mysleli. Nechajme sa ňou inšpirovať.

ONCORIN P53 – podpora bunkového P53 pre pokojnejšiu budúcnosť

Vývojová spoločnosť PHARCO GRANCREO uviedla pred rokom na trh prevratný ONCORIN P53. Jeho zloženie cieli na podporu aktivácie bunkového proteínu P53. Je vhodný do prevencie napr. u ľudí s rizikom onkologického progresu, napr. z dôvodu rodinnej anamnézy. Rovnako je vhodný aj po prekonanom onkologickom ochorení alebo popri onkologickej liečbe. 

Spojenie prírody a vedy prináša praktickú pomoc pre ľudí s onko rizikom

ONCORIN P53 bol klinicky skúšaný* u mužov s ochorením prostaty, ktorí sa liečili na nezhubné zväčšenie prostaty alebo nádor prostaty. Po 3 mesiacov jeho užívania popri liečbe došlo k zníženiu kľúčového parametra (PSA) až o 27%. Urológovia tiež zhodnotili celkové klinické zlepšenie prostaty. S ohľadom na dobré výsledky sa skúšanie rozšírilo aj na ženy s postihnutím krčka maternice u vybraných gynekológov.

ONCORIN P53 sa odporúča užívať:

• Preventívne alebo po prekonanom onkologickom ochorení, po dobu 3 mesiace ako kúra, aspoň raz ročne
• Pri liečbe, po dobu 3 až 6 mesiacov, podľa potreby alebo konzultácie s odborníkom

Dr. Peter Blaško

riaditeľ výskumu a vývoja PHARCO GRANCREO