
Dožiť sa osemdesiatky je dnes v Európe bežné. Oveľa menej bežné je dožiť sa jej tak, aby človek vládal vyjsť schody, cestovať, hrať sa s vnúčatami a rozhodovať o vlastnom živote. Medzi dĺžkou života a dĺžkou zdravého života je u nás v priemere osem až desať rokov rozdiel — a veľkú časť tohto rozdielu má na svedomí jav, ktorý japonskí vedci nazývajú inflammaging (čitaj inflamejžing)
Inflammaging – čo to vlastne je
Slovo vzniklo spojením anglických výrazov inflammation (zápal) a aging (starnutie). Ide o mierny, ale trvalý zápal, ktorý sa v tele postupne rozvíja s pribúdajúcim vekom.
Zápal sám osebe nie je nepriateľ. Keď sa porežete alebo dostanete chrípku, imunitný systém spustí zápalovú reakciu a opraví škody, to je „dobrý“ krátky zápal. Problém nastáva vtedy, keď sa oheň nikdy úplne neuhasí a roky ticho tlie. Nebolí, nevidno ho, nemá horúčku ani opuch. Prezradia ho len niektoré laboratórne ukazovatele ako napr. CRP alebo interleukín-6 atď.

Odkiaľ sa berie
Hlavným zdrojom sú starnúce, takzvané „zombie“ bunky. S pribúdajúcim vekom ich v tkanivách pribúda. Tie sa prestali deliť, ale neodumreli a telo ich nestíha odpratať. Avšak vypúšťajú do okolia nepretržite zápalové látky. Vekom ich rastúce množstvo postupne mení celé prostredie tkaniva.
Prečo na tom záleží
Chronický nízkostupňový zápal je spoločným menovateľom takmer všetkých chorôb vyššieho veku: aterosklerózy a infarktu, cukrovky 2. typu, niektorých nádorov, Alzheimerovej choroby, osteoporózy aj úbytku svalovej hmoty. Preto sa naň dnes výskum starnutia sústreďuje.
Čo prezradili japonské storočné dámy
Najpresvedčivejší dôkaz priniesol výskum z Tokia. Ten sledoval viac než 1 500 ľudí — od „mladších“ deväťdesiatnikov cez storočných až po tých, ktorí prekročili 105 a 110 rokov. V najvyšších vekových kategóriách išlo takmer výlučne o ženy (112 žien a len 11 mužov).1
Vedci merali desiatky ukazovateľov: krvotvorbu, tuky, cukor, funkciu pečene a obličiek aj dĺžku telomér — ochranných čiapočiek na koncoch chromozómov, ktoré sa dlho považovali za hlavné „hodiny starnutia“. Očakávalo sa, že rozhodnú práve teloméry. Nerozhodli, zlyhali.
Jediným parametrom, ktorý spoľahlivo predpovedal, kto si v starobe udrží sebestačnosť, jasnú myseľ a kto sa dožije ďalších rokov, bola miera tichého zápalu. A predpovedal to lepšie než samotný kalendárny vek. Ženy, ktoré aj hlboko za deväťdesiatkou samy chodili, varili a viedli súvislý rozhovor, mali zápalové ukazovatele extrémne nízke. Akoby ich telo tichý oheň nikdy poriadne nezapálilo.
Vedci urobili jasný záver, zápal je ovplyvniteľný faktor starnutia. Na rozdiel od génov či telomér s ním vieme niečo robiť.

Kde môže pomôcť rastlinná podpora
Zdravý životný štýl je základ, ktorý sa však udržuje ťažko. Preto sa oplatí pridať aj podporu zvnútra. najmä vtedy, keď v tele tlie zápal dlhodobo a prejavuje sa opakovanou bolesťou chrbta, kĺbov, hlavy či ťažkosťami so žilami.
Veda sa v tejto súvislosti zameriava na dve rastlinné látky: baikalín zo šišiaka bajkalského a (epi)katechíny z akácie catechu. Zaujímavé je, kam tieto látky mieria. Nezasahujú len do jednej cesty, ale hneď do troch kľúčových mechanizmov, ktorými telo zápalové látky vytvára: do enzýmov COX a LOX a do tvorby voľných kyslíkových radikálov (ROS). Sú to presne tie dráhy, ktoré v tichom zápale pracujú roky a postupne zaťažujú tkanivá.
Pri tichom zápale preto nejde o jednorazové „umlčanie“ ťažkostí, ale o dlhodobú a pravidelnú starostlivosť. Význam má aj stabilný prísun týchto látok počas dňa aj noci a nízka denná dávka, ktorá je vhodná na dlhodobé užívanie.
Nikdy nie je neskoro – začnite hneď a budujte si zdravšiu starobu
Inflammaging nie je rozsudok. Telo reaguje na zmenu režimu prekvapivo ochotne aj vo vyššom veku. Zápalové markery klesajú po zmene životného štýlu aj po sedemdesiatke. Pravidelný pohyb, pestrá strava a dostatok spánku sú základom. Rastlinné látky ako baikalín a katechíny z akácie catechu ich môžu vhodne doplniť.
1. Arai Y. a kol., „Inflammation, But Not Telomere Length, Predicts Successful Ageing at Extreme Old Age“, EBioMedicine, 2015.

