„Čo to k nám prišiel za pán?“ Otázka, ktorú otec položí pri pohľade na vlastného syna, zabolí viac než akákoľvek diagnóza. Takéto chvíle väčšinou neprichádzajú zo dňa na deň. Predchádzajú im mesiace, niekedy roky drobných zmien, ktoré rodina ľahko prehliadne alebo pripíše veku. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije s demenciou viac ako 57 miliónov ľudí. Najčastejšou príčinou je Alzheimerova choroba, ktorá tvorí 60 až 70 % prípadov1.
Alzheimerova choroba: tichý zlodej pamäti
Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, teda ochorenie, pri ktorom postupne zanikajú nervové bunky (neuróny). Začína nenápadne, zvyčajne poruchami krátkodobej pamäti. Človek si živo pamätá detstvo, no nevie, čo mal na obed. Časom sa pridávajú problémy s orientáciou, rečou a úsudkom.
Dôležité je vedieť, že demencia nie je normálnou súčasťou starnutia1. Občas zabudnúť meno je bežné, pokiaľ si naň človek neskôr spomenie. Spozornieť treba, keď rodič2:
- sa opakovane pýta na to isté v krátkom čase,
- stráca orientáciu na dobre známych miestach,
- nezvláda bežné úkony, ako je platenie účtov alebo varenie zaužívaného jedla,
- odkladá veci na nezvyčajné miesta a obviňuje iných, že ich vzali,
- mení náladu a povahu, je podozrievavý, apatický alebo úzkostný.
Čo sa v mozgu vlastne deje?
Mozog tvorí približne 86 miliárd neurónov3. Tie spolu komunikujú prostredníctvom synapsií. Sú to miesta spojenia, kde si bunky odovzdávajú signály pomocou chemických poslov, takzvaných neurotransmiterov.
Pri Alzheimerovej chorobe sa v mozgu hromadia abnormálne bielkoviny: beta-amyloid mimo buniek a tau proteín v ich vnútri. Narúšajú komunikáciu medzi neurónmi, ktoré postupne zanikajú. Ako prvý býva zasiahnutý hipokampus, oblasť kľúčová pre ukladanie nových spomienok4. Preto choroba začína práve stratou čerstvých zážitkov, kým staré spomienky zostávajú dlho zachované.
Kedy už nečakať
Príčin zábudlivosti je viac a niektoré z nich sa dajú úspešne liečiť, napríklad porucha štítnej žľazy, depresia alebo vedľajšie účinky liekov5. Preto sa oplatí ísť k lekárovi čo najskôr:
- Prvým krokom je všeobecný lekár, ktorý urobí krátky test pamäti (napríklad MoCA6) a základné krvné vyšetrenia.
- Ďalšiu diagnostiku zabezpečí neurológ alebo psychiater, prípadne špecializovaná ambulancia pre poruchy pamäti5.
- Včasná diagnóza dáva rodine čas pripraviť sa, naplánovať starostlivosť a využiť dostupnú podporu1.
Na záver: sledujte, zapisujte, konajte
Ak ste u rodiča spozorovali niektorý z uvedených signálov, neodkladajte to. Zapíšte si konkrétne situácie, kedy a čo sa stalo, a vezmite si ich k lekárovi. Pomôžu mu urobiť presnejší obraz. A nezabúdajte ani na seba. Starostlivosť o blízkeho s poruchou pamäti je dlhodobá a podporu môžete nájsť napríklad v Centre MEMORY alebo v Slovenskej alzheimerovskej spoločnosti.
- World Health Organization. Dementia – Fact sheet. 2026. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/dementia
- Alzheimer’s Association. 10 Early Signs and Symptoms of Alzheimer’s and Dementia. https://www.alz.org/alzheimers-dementia/10_signs
- Azevedo FA, et al. Equal numbers of neuronal and nonneuronal cells make the human brain an isometrically scaled-up primate brain. J Comp Neurol. 2009;513(5):532–541. doi:10.1002/cne.21974
- National Institute on Aging. What Happens to the Brain in Alzheimer’s Disease? https://www.nia.nih.gov/health/alzheimers-causes-and-risk-factors/what-happens-brain-alzheimers-disease
- Centrum MEMORY. Diagnostika demencie. https://centrummemory.sk/vsetko-o-demencii/diagnostika-demencie
- Nasreddine ZS, et al. The Montreal Cognitive Assessment, MoCA: a brief screening tool for mild cognitive impairment. J Am Geriatr Soc. 2005;53(4):695–699. doi:10.1111/j.1532-5415.2005.53221.x
Dr. Peter Blaško
riaditeľ výskumu a vývoja PHARCO GRANCREO
RESYNAPTIN vrecúška 30 ks
- Overené recenzie5 hodnotení
- Bezpečný nákupna Heureka.sk