Stlačením klávesy ESC zatvorte

Keď koža panikári: Čo nové vie veda o svrbení pri atopickom ekzéme

Atopický ekzém vie byť vyčerpávajúci. Kto ho zažil na vlastnej koži, pozná ten nekonečný kolobeh: suchá pokožka, neznesiteľné svrbenie, škrabanie a ráno sklamanie z ďalšieho zhoršenia.

Bežné lieky a masti z lekárne často len „hasia požiar“ na povrchu. Čo keby sme sa však pozreli na to, čo sa deje hlboko pod povrchom pokožky? Hlavnou príčinou tohto trápenia totiž nie je len suchá koža, ale rozbúrené bunky v našom tele, ktorým hovoríme žirné bunky (mastocyty)1.

Čo sú žirné bunky a čo robia v koži

Žírne bunky (mastocyty) sú imunitné bunky, ktoré v koži sedia tesne pri nervoch a cievach. Pri atopickom ekzéme ich je v koži viac a nervov sa dotýkajú častejšie1. Reagovať môžu na alergén, ale aj na stres, pot či drsnú látku.

  • Žírne bunky nosia v sebe zápalové látky ako histamín…
  • Po podráždení ich uvoľnia do okolitej kože
  • Výsledok: začervenanie, opuch a svrbenie
Čo sa deje v koži pri atopickom ekzéme: spúšťač, žírna bunka a začervenanie, opuch a svrbenie

Prečo tabletka proti alergii často nestačí

Histamín však nie je jediný vinník. Iné látky zo žírnych buniek, napríklad tryptáza, dráždia nervy cez vlastný receptor (PAR-2) a spúšťajú svrbenie, ktoré s histamínom nesúvisí¹. Tablety proti alergii (antihistaminiká) pritom blokujú len histamín. Aj preto sa ich prínos pri ekzéme v štúdiách jednoznačne nepreukázal².

Žirné bunky a nervy sa navyše navzájom dráždia. Aj nervy uvoľňujú vlastné látky, ktoré spätne aktivujú žírne bunky¹. Škrabanie k tomu poškodzuje kožnú bariéru a vzniká začarovaný kruh, v ktorom svrbenie živí samo seba.

Ako tento bludný kruh zastaviť?

Keď ekzém prepukne naplno, ako prvé väčšinou siahneme po liekoch proti alergii alebo kortikoidných mastičkách. Ako však vidíme, riešiť len histamín nestačí a ani lokálne tlmenie zápalu nemusí zabrániť tomu, aby sa ekzém vracal.

Výskum sa preto pozerá o krok skôr, na samotné žírne bunky, z ktorých histamín a ďalšie látky spôsobujúce svrbenie pochádzajú¹. Jednou z možností, ktorá sa v tejto súvislosti skúma, je PEA (palmitoyletanolamid)³.

PEA je látka, ktorú si telo tvorí samo, keď sú tkanivá podráždené3. Myšlienku, že telo má vlastné „brzdy“ žirných buniek, opísal v roku 1993 tím Rity Levi-Montalcini, nositeľky Nobelovej ceny4.

V laboratórnych štúdiách PEA tlmí aktiváciu žirných buniek, najmä cez receptor PPAR-α3. Veľká štúdia s prípravkom s PEA (2 456 pacientov) zaznamenala ústup príznakov5.


Inzercia

Inzercia: REHISTA, výživový doplnok, balenie 50 ml kvapiek

Porovnanie: Klasické lieky vs. PEA

AntihistaminikáKortikoidové krémyPEA
Úloha v teleBlokujú histamín, ktorý už žirné bunky uvoľnili.Silno tlmia zápal v mieste, kde sa krém nanesie.V laboratóriu tlmí žirné bunky skôr, než uvoľnia svoj obsah3
Vplyv na svrbeniePri ekzéme často slabý, svrbenie nespôsobuje len histamín1,2Výborný, pretože zápal umelo a rázne „zakážu“.Veľmi dobrý – klinické štúdie potvrdzujú výrazný pokles svrbenia a škrabania u pacientov5
Rýchlosť účinkuDo niekoľkých hodín.Zlepšenie zvyčajne do niekoľkých hodín/dní.Telu chvíľu trvá, kým si vytvorí hladinu, zvyčajne 1 až 2 týždne
Dlhodobé užívaniePri dlhodobom užívaní môže účinnosť klesať, niektoré spôsobujú únavu.Stenčujú kožu, robia ju krehkou a po vysadení sa ekzém často vracia v plnej sile7Ide o telu vlastnú látku, na ktorú nevzniká závislosť a neničí pokožku ani orgány3, ktorá bola v štúdiách pomerne dobre znášaná

Zhrnutie: Pochopiť poplach je prvý krok

Bežná liečba ekzému tlmí najmä to, čo sa v koži už spustilo. Výskum preto hľadá cestu k zdroju, k samotným žírnym bunkám. PEA patrí v súčasnosti k najzaujímavejším možnostiam: telu vlastná látka, ktorá by mohla naučiť žírne bunky menej panikáriť. Nakoľko je to pravda, ukážu až rozsiahlejšie štúdie.


Inzercia

Inzercia: REHISTA, výživový doplnok, balenie 50 ml kvapiek

Zdroje:

  1. Siiskonen H, Harvima I. Mast cells and sensory nerves contribute to neurogenic inflammation and pruritus in chronic skin inflammation. Front Cell Neurosci. 2019;13:422. PMID 31619965
  2. Matterne U, et al. Oral H1 antihistamines as ‚add-on‘ therapy to topical treatment for eczema. Cochrane Database Syst Rev. 2019;1:CD012167. PMID 30666626
  3. Petrosino S, Di Marzo V. The pharmacology of palmitoylethanolamide and first data on the therapeutic efficacy of some of its new formulations. Br J Pharmacol. 2017;174(11):1349-1365. PMID 27539936
  4. Aloe L, Leon A, Levi-Montalcini R. A proposed autacoid mechanism controlling mastocyte behaviour. Agents Actions. 1993;39 Spec No:C145-7. PMID 7505999
  5. Eberlein B, et al. Adjuvant treatment of atopic eczema: assessment of an emollient containing N-palmitoylethanolamine (ATOPA study). J Eur Acad Dermatol Venereol. 2008;22(1):73-82. PMID 18181976
  6. Visse K, et al. Efficacy of body lotion containing N-palmitoylethanolamine in subjects with chronic pruritus due to dry skin: a dermatocosmetic study. Acta Derm Venereol. 2017;97(5):639-641. PMID 27983740
  7. Coondoo A, Phiske M, Verma S, Lahiri K. Side-effects of topical steroids: A long overdue revisit. Indian Dermatol Online J. 2014;5(4):416-425. PMID 25396122

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné