
Rýchle životné tempo, neustály tlak na výkon a nedostatok času na oddych. K tomu starosť o deti, rodičov či prácu. Nie je prekvapením, že čoraz viac ľudí pociťuje úzkosť, dlhodobý stres, vyčerpanie alebo samotu. Tieto stavy sa navyše často navzájom posilňujú.
Úzkosť: keď sa prirodzený alarm nevypína
Úzkosť je prirodzenou reakciou tela na stres a nebezpečenstvo. V malých dávkach nám pomáha byť ostražitými. Keď sa však stane dlhodobou, môže výrazne zasahovať do každodenného života. Typickými prejavmi sú neustále obavy, nervozita, problémy so sústredením, zrýchlený tep, potenie či nespavosť.
Ak úzkosť pretrváva mesiace a obmedzuje bežný život, môže ísť o úzkostnú poruchu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ňou trpí približne 4 % ľudí na svete a patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia 1. Dobrá správa je, že sa dá úspešne liečiť.

Stres: keď telo zostáva v pohotovosti
Pri strese telo vyplavuje hormóny, predovšetkým kortizol a adrenalín, ktoré nás pripravia na výkon. Krátkodobo je to užitočné. Ak však stres trvá týždne a mesiace, telo sa z pohotovosti nevie vrátiť do pokoja. Prejavuje sa to podráždenosťou, únavou, bolesťami hlavy, svalovým napätím a problémami vo vzťahoch2.
Vyčerpanie: keď je toho už priveľa
Dlhodobý stres môže viesť k psychickému vyčerpaniu. Typický je pocit prázdnoty, nedostatok energie, neschopnosť radovať sa z bežných vecí a strata motivácie. Ak ide o dôsledok dlhodobého pracovného stresu, hovoríme o syndróme vyhorenia, ktorý WHO od roku 2019 zaraďuje do medzinárodnej klasifikácie ako pracovný fenomén 3.
Samota: tichý faktor, ktorý zohráva veľkú úlohu
Samotu podľa WHO pociťuje približne každý šiesty človek na svete 4. Nejde len o nepríjemný pocit. Rozsiahla analýza 148 štúdií ukázala, že ľudia s pevnými sociálnymi väzbami majú o 50 % vyššiu šancu na dlhší život 5. Samota zároveň zvyšuje citlivosť na stres a úzkosť.

Čo pomáha podľa štúdií
- Pohyb. Pravidelná fyzická aktivita patrí k najúčinnejším opatreniam. Prehľad takmer 100 systematických prác potvrdil jej prínos pri úzkosti aj depresii 6.
- Rozhovor s odborníkom. Kognitívno-behaviorálna terapia má pri úzkostných poruchách najsilnejšie dôkazy účinnosti7.
- Ľudia okolo vás. Pravidelný kontakt s priateľmi či rodinou, aj krátky telefonát, je ochranným faktorom.
- Spánok a režim. Pravidelný čas spánku, obmedzenie kofeínu a alkoholu.
- Čas pre seba. Prechádzka v prírode, čítanie či dychové cvičenia pomáhajú telu prepnúť z pohotovosti do pokoja.
Kedy vyhľadať pomoc
Obráťte sa na všeobecného lekára, psychológa alebo psychiatra, ak:
- ťažkosti trvajú dlhšie ako dva týždne a obmedzujú prácu, vzťahy či spánok,
- prežívate náhle záchvaty strachu s búšením srdca a pocitom dusenia,
- úzkosť alebo smútok prežíva vaše dieťa či dospievajúci.
Ak máte myšlienky na sebapoškodenie alebo sa cítite v ohrození, nezostávajte v tom sami. Volajte 112, Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop, bezplatne) alebo napíšte na IPčko.sk.



